Nič nás nerozdelí
11. 11. 2010
|
Láska je vraj zmysom života a s ňou sa dajú zvládnuť všetky prekážky. Ale čo taká Viktória, ktorá ešte lásku nepoznala? A zrazu jej osud priviedol do života dvoch chlapcov. V krátkej dobe zistí, ktorý je ten pravý, ale nečaká, že vzťah jej prinesie okrem radostí aj množstvo komplikácii a problémov. Rúca sa jej celý svet, keď verí slovám: nič nás nerozdelí. |
Ukážka z knihy | |
- Jasné, choď. A ozaj, nebude ti vadiť, keď bude s nami raňajkovať aj Martin?
- Čo si? Prečo by mi to malo vadiť? Veď ja mám Martina rada. Nemyslím to tak... dodala som rýchlo keď som zbadala jej výraz.
- Veď dobre. Ja ťa tiež chápem. A už choď.
- Dobré ráno. - Povedala som, keď som vošla do Dávidovej izby. Sedel pri počítači a niečo horlivo písal. Zohla som sa nad neho a pobozkala ho na líce.
- Povedal by som, že dobrý deň. - Usmial sa a vstal, aby ma mohol objať.
- Už ste raňajkovali?
- Nie. Iba teraz sa chystáme. Dáš si s nami?
- Nie. Nie som hladný.
- No tak, daj si. Príde aj Martin.
- Tak dobre, ale dám si len trošku.
- Vraj len trošku. A zješ ešte viac než Radka alebo Martin.
- Kedy si ma videla zjesť viac ako moja sestra?
- No, keď nad tým tak rozmýšľam, ešte nikdy.
- Dobre, idem sa trocha obliecť.
Až teraz som si všimla, že má na sebe iba trenírky. Vyzeral v nich super. Aj keď som mala pocit, že nejako schudol. Ale možno sa mi to iba zdalo, lebo som ho dlho nevidela. Zozadu som k nemu pristúpila a objala ho okolo pása a pobozkala na plece (aj to som si musela zastať na špičky, pretože je odo mňa o dvadsať centimetrov vyšší). Otočil sa ku mne a zvalil ma na posteľ. Začali sme sa bozkávať. Chýbala nám vzájomná blízkosť, tlkot srdca toho druhého a teplo našich tiel. Zrazu však do izby vstúpila Radka aj s Martinom a sadli si na kraj druhej postele. Usmievali sa na nás.
- Prepáčte, ak rušíme, ale potrebujeme sa s vami o niečom porozprávať. Je to naozaj súrne.
- Nie, to je v pohode. Tak hovorte, čo potrebujete!
- Ide o to, že... je mi to blbé, ale potreboval by som Viky, aby sme mohli naštvať jedného chalana.
- A načo by si ju potreboval?! - opýtal sa Dávid a v jeho hlase bolo cítiť akúsi nervozitu.
- No. Nie je to nič protizákonné, to v prvom rade. A je to... akoby som ti, teda vám, to vysvetlil. Proste ho chceme nachytať.
- Nachytať? A ako? Prečo ho nemôžeš nachytať s mojou sestrou, ale práve s mojou priateľkou?! Ha?!
- My to ešte nemáme dobre premyslené, ale Juro, tak sa volá ten kamoš, to len pre tvoju informáciu, Viky, sa strašne vyťahuje, že ho neodmietne ani jedna baba. A už aj Radku balil a skoro sa mu to podarilo.
- Netrep hlúposti. Nič sa mu nepodarilo, to je vážne milé, že mi až tak veríš.
- Prepáč. Ja som len myslel, že... aj ja sa cítim ohrozený v jeho blízkosti.
- Dobre. Osobné spory si riešte potom. Teraz hovoríme o tom, že Viky mám prenechať nejakému chlipníkovi, ktorému sa postaví, už len keď vidí sukňu?! Dobre, beriem!
- Čóó? Akože berieš, a čo ja?! Obchodujete so mnou ako s nejakým tovarom! Radka, to sa ma ani len ty nezastaneš?!
- Niežeby som sa ťa nechcela zastať, ale, Viky, pochop, my ho musíme dostať. Ber to tak, že ma pomstíš. Dobre? Urobíš to pre mňa? Urobíš to pre ostatné nevinné baby, ktorým Juro pomotal a ešte pomotá hlavy? No tak!
- Dobre, keď inak nedáte. Ale mám podmienku!
- Akú? - zvolali všetci traja naraz.
- Nesmie to byť nič perverzné alebo nechutné.
- To je, samozrejme, jasné. Ale čo vymyslíme. Mohli by sme ho nachytať už pri príležitosti osláv obce? Čo vy na to? Všetkým alebo aspoň jemu, povieme, že ste sa vy dvaja rozišli, a že neveríme, ako by ťa mohol zbaliť. Proste sa s ním o niečo stavíme. Ty mu dáš šancu a necháš ho napríklad stáť na dvore úplne nahého alebo niečo také. Aby si zapamätal, že nemá baliť každú babu, či už zadanú alebo slobodnú.
- To je celkom dobrý nápad. Tak na to by sme si mohli pripiť. Čo tu máš dobré?
- Ešte nám ostalo víno s kofolou zo včera, to bude stačiť.
- Dobre. Tak teda na pomstu pre Jura a na Viktóriu! - všetci sme zdvihli poháre a pripili si.
- Tak a teraz by sme sa už mohli ísť naraňajkovať! No nie?! - zahlásila Radka a vôbec nás tým neprekvapila. Nechápem, kde sa to do nej všetko zmestí. Je ako špajdľa, no nie je až tak vychudnutá, aj by jej prospelo keby trochu pribrala, ale na svoj vek a výšku má dobrú váhu. Len to, čo zje, na nej nevidno. Dávid mi raz hovoril, že keď bola Radka ešte malá, chodil do druhej triedy, tak sa jej deti smiali, aká je guľa. Vraj bola strašne tučná a krpatá. Potom v štvrtej triede sa začala nejako vyťahovať, až nakoniec v šiestej triede vyzerala na pätnásť. A keď oslavovala pätnáste narodeniny, tak vyzerala úplne ako čerstvá osemnástka. A teraz stále je a je a nepriberie ani gram. Minule sa snažila dokonca pribrať dve kilá, lebo jej sa páči, keď má baba guľatý zadok, ale ešte aj schudla kilo a niečo. Bola z toho taká nešťastná, že sa s nami celé dva dni ani len nebavila a iba jedla čokoládu, vraj aby aspoň cholesterol a hladinu tuku mala vyššiu, keď už nemôže mať na zadku celulitídu. Ale keď ju chytia nálady, tak si pripadá aj tučná, ale to je len občas. Radka vždy hovorí, keď ideme po ulici a uvidí babu s väčším zadkom, že by chcela vyskúšať, ako sa na tom sedí. Som jej raz povedala, že nech si zoberie môj a ja si vezmem jej a budeme obidve happy. Tak mi odpovedala, že si vraj mám svoj mini zadok strčiť. Fakt neviem, či tí ľudia nevidia, že mám dosť veľký zadok. No dúfam, že tomu Jurovi, či ako sa to vlastne volá, sa bude páčiť, lebo ak nie, tak neviem, ako tie baby pomstím.
Tato kniha sa mi dostala do ruk , ked som kupovala darček kamoške a musim povedať , že sa mi prekvapenie vydarilo:)
Je to kniha pri ktorej som nakonci pocitovala všeliake pocity , no musim priznať , že som si aj poplakala:)......je to vynikajúca knižka:)
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.